Karate je umenie sebaobrany, no jeho hlbšie zmysel sa prejavuje v samotných pohyboch, vystihujúcich esenciu kata a kumite. Kata, s jej imaginárnymi protivníkmi, poskytuje základné vzorce pohybov tela a techník obrany a útoku. Naopak, kumite je dynamické cvičenie, kde sa naučené techniky aplikujú proti reálnym protivníkom. 

             Pôvodne, na Okinawe, bol tréning techník karate zameraný hlavne na kata, vzhľadom na to, že osobné súboje boli zakázané. Avšak, až po prenose karate do Japonska začal byť kladený dôraz aj na kumite, rovnako ako na kata. Športové kumite, aké poznáme dnes, sa vyvinulo až po dlhých rokoch.

              Kumite sa delí do dvoch skupín:

              Yakusoku kumite, kde sú techniky vopred dohodnuté, a Jiyu kumite, kde sú útoky a bloky ľubovoľné.

1. Yakusoku kumite:

   • Tanran kumite: Zamerané na fyzickú a mentálnu prípravu s dôrazom na dýchacie techniky a premiestňovanie.
   • Kihon kumite: Učí rôzne postoje a základné techniky.

2. Jiyu kumite:

   • Yakusoku jiyu kumite: Realistickejšie kumite, kde nie je predom určená vzdialenosť medzi útočníkom a obrancom.
   • Jiyu kumite: Konečná fáza, kde sa útoky a bloky používajú voľne bez varovania.

              Každý typ kumite má svoj cieľ a prispieva k rozvoju rôznych aspektov bojového umenia. Od základného tréningu techník až po vyjadrenie skutočného bojového umenia vo voľných súbojoch, karate kata a kumite tvoria neoddeliteľnú súčasť cesty každého karatistu.