Ogawa sensei sa narodil 24.11.1942 v Chibe neďaleko Tokya. S karate sa stretol prvý raz ako 10-ročný, keď sa hral so susedom, ktorý cvičil karate. Skutočne ale začal trénovať až ako 15 ročný pod vedením senseia Urakawu a neskôr ho učil sensei Kikuchi. Obidvaja boli žiakmi majstra Yamaguchiho z japonskej školy / Kyuha/ Goju-kai.

                        V roku 1969 odišli do Europy dvaja sempaiovia senseia Ogawu. Sensei Yamashita išiel učiť do Španielska a sensei Funasako do Nemecka. V tom roku prišla do Japonska pozvánka zo školy bojových umení z Viedne, ktorú viedol pán Herzok. V tom čase v tejto skole už viedol jednu skupinu sensei Ishikawa /Kyuha Shorin a nazýval to Shudokan, cvičili Pinan kata/ do ktorej chodil aj rakúsky reprezentant v jude Hans Ellinger.

                        Ogawa sensei sa prihlásil, že má záujem o cestu do Európy a ako 27 ročný, 3. DAN karate prišiel do Viedne. Mal so sebou len karate-gi, zopár osobných vecí a 7-jazyčný slovník. Začal cvičiť v Herzogovej škole Goju-ryu. Hans Ellinger prešiel do jeho skupiny.

                         Na sústredení čs. judistov na južnej Morave sa s ním stretol aj Ján Hrabina, kde im urobil ukážky. Jano začal v Bratislave trénovať skupinu nadšencov, kde boli:

                        Okrem iných S. Hrabina, F. Šebej, V. Kopinič, P. Zemánik, R. Albert, P. Dubček, M. Mikuš, T. Mikuš, V. Kubovčík, J. Šimkovič, Cisár, M. Schwantzerová, J. Porázik, L. Divinec, P. Ondris, Ňaňko, J. Tokár a ďalší. Hans Ellinger si našiel na Slovensku priateľku a pravidelne chodil do Bratislavy a cvičil aj túto skupinu. Najprv Shudokan a potom Goju-ryu. V tom čase sa pôvodná skupina rozdelila a jednu časť viedol F. Šebej, bol to krúžok pri Vysokej škole ekonomickej, kde chodili napr. L. Klementis, J. Kováč, I. Aibek, J. Penthor, P. Grman, Z. Kindl a ďalší.

                         24. januára 1971 doviedol Hans Ellinger na základe pozvania slovenských karatistov Senseia Ogawu do Bratislavy. Bol to veľký sviatok a historický okamih pre ďalší rozvoj karate na Slovensku. Ogawa sensei vyskúšal členov skupiny a udelil prvé stupne kyu / 8×5. kyu, 3x 6. kyu a 3x 7. kyu/. Jeho návšteva vyvolala nadšenie medzi cvičencami, entuziazmus do ďalšieho cvičenia a určila na dlhé roky smerovanie slovenského karate. Ogawa sensei sa stal učiteľom a otcom slovenského karate. Jeho techniky, dynamika, cvičenie kata, príprava na Kumite, elegancia, spôsob udierania, pohybu osobný príklad a nadanie pre učenie, priateľstvo a skromnosť sa stali vzorom pre prvú generáciu slovenských karatistov.

                         Ogawa sensei zostal natrvalo do dnešného dňa v Rakúsku, kde sa oženil / karatistka Regina/ a založil si rodinu /deti Mária, ken, Takeo/. V roku 1980 bol coach československej reprezentácie na ME v Barcelone pri prvej seniorskej medaile T. Mikuša. / družstvo v Kumite bolo piate a aj v kata – bola to senzácia/. O jeho serioznosti, zodpovednosti a tvrdej príprave reprezentantov svedčí aj to, že počas zastávky pri mori museli trénovať, rovnako ako na izbách na hoteli. Ale celé trénerské vedenie sa prejavilo na tvrdej práci jeho slovenských žiakov a do dnešného dňa je to na nich vidieť.

                          Ogawa sensei bol neskôr reprezentačným trénerom Rakúska /1985-1992/ inštruktorom svetovej federácie WKC pre Goju-ryu. S karate navštívil skoro celý svet. Učil karate najmä v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Taliansku, Juhoslávii, Chorvátsku, Rusku a samozrejme na Slovensku.

                          Počas svojej trénerskej kariery a učenia na Slovensku, kde sa karate mimoriadne rýchlo šírilo hľadal možnosti ďalšieho rozvoja a získavania informácií. Keď prišli v roku dve pozvánky na Svetový pohár na Okinawe / Ogawa, Klementis/ doporučil Slovenskej federácii aby sa tam zúčastnila a doprevádzal ju. Bolo to jeho prvé stretnutie s rodiskom karate – Okinawou, ale aj s majstrami ako bol Sensei Kiyuna a sensei Kurashita. Na Okinawe bol ešte dva razy a bol tam aj pri najväčšom úspechu slovenského karate, keď Lucia Šoltésová rovnako ako družstvo žien vyhrala Svetový pohár. Práve doporučenie senseia Ogawu viedlo k tomu, že sa časť slovenských karatistov začala učiť tajomstvá karate od okinawských majstrov.

V roku 1998 bola mimoriadne bohatá a úspešná cesta karate senseia Ogawu krunovaná udelením 10. DANu od EGKG /EUROPEAN GOJU-RYU KARATE FEDERATION/.